Flash webpage

Texty

Kontrafakt - Počkaj tam na nás hore

Pozerám do izby a neverím že si neni
sedím na tvojej posteli a strašne smutno je mi
všetky veci čo si nosil, tu ostali ležať
všetko sa náhle zastavilo, čas prestal bežať
každý deň čakáme, sme v tom kedy zasa prídeš
vidím tvoj úsmev, si tu s nami, nikdy neodídeš
bol si tak mladý, plný života, ideálov
rozdával si radosť všade, tak Bože! Je to málo?
pýtam sa teba, prečo musel zomreť mladý človek
nepoznám odpoveď, pýtal som sa už kohokolvek
sedím tu sám s tvojou fotkou a nechcem veriť
do konca života s tou bolesťou budem súperiť
ešte pred dvoma dňami si sa chcel porozprávať
koho by napadlo, že dnes ťa budem pochovávať
rýchlo si odišiel z tohto sveta nečakane
tú smutnú správu som musel povedať tvojej mame
bola to rana bolestivá a velká strata
stratili sme milovaného syna, kamaráta
budeš nám chýbať, nikdy na teba nezabudneme
každý deň v naších srdciach navždy spolu ostaneme

RF: Odišiel mladý človek, prečo to tak musí byť?
Mal všetko pred sebou a chcel ešte ďalej žiť.
Chcel by tu medzi nami užívať si tento svet
vyhasol mladý život, zrazu je to všetko preč
dúfam, že si už v nebi, pozeráš sa na nás z hora
navždy ťa milujeme, odkazujeme ti z dola...
Budeš žiť v našich srdciach dovtedy kým tu budeme
počkaj tam na nás hore, určite sa raz stretneme.

Všetky tí okamihy zmizli zo sveta - ďalšia obeta
vidím to všetko, tak jasne si to pamätám
stáli sme tam a všetci sme sa smáli, smál si sa s nami
aj tvoj malý syn tam vtedy dobehol za nami
na pódiu zaspíval Dáva mi videl som dačo jak úsmev na tvojej tvári
nikto z nás si neuvedomil jak sme tam tak stáli
že keď som ti podal ruku podal som ju naposledy naposledy..

Môj brat stratil sestru, za týždeň mala mať 16
bolesť v jeho očiach vždy keď postaví sa pred nás
vidím že by jej dal všetko, no musí stačiť kvet
vidím že by dal svoj život aby ju vrátil späť
ľudia sa milujú a spravia pre seba hocičo
najhoršie je, keď už nejde spraviť nič a bolí to
sú to tí veci, ktoré nikdy neprestanú bolet
není väčšej tragédie než keď zomre mladý človek
Jeden deň na ulici, druhý deň v nemocnici
za chvílu konec a to život nebol v polovici
kôli duši mladej, ľudia strácajú nádej
ľudia strácajú sami seba, ale musia ísť ďalej
Chcem zapáliť sviečku pre všetkých mojich ludí
ktorých nikdy nenahradia žiadni druhí
nepomôžu prosby, modlitby, žiadne iné gesto
nikto už nikdy nezaplní to prázdne miesto...
Žádné komentáře